História

Najstaršia správa o obci je z r.1600, keď podanní boli prvýkrát zdanení. Vtedy obyvatelia bývali v 8 domoch. Sídlisko vzniklo v 80. rokoch 16. st. Dedinu vybudovali usadlíci podľa zákupného práva spolu so šoltýsom na území panstva Plaveč, pri Hromovci, pravostrannom prítoku Popradu, z iniciatívy šľachticov Horvátovcov. Patrila k najmladším v okolí a v Šariši vôbec.Okolo r. 1600 bola malou kopaničiarskou dedinou s asi 10 domami poddaných a šoltýsa. R. 1787 mala 31 a r. 1828 33 domov. Obyvatelia boli roľníci, pastieri, tkáči, pracovali v lesoch. Po r.1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Obec bola oslobodená 23. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 28.1.1945 - predseda Michal Šarnik, podpredseda Ján Geryk, tajomník Ján Kočiš. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS. Z 308 hlasov získala 254, KSS 47, Strana práce 4 a Strana slobody 2 hlasy. V r. 1947 z obce optovala 1 rodina, do ZSSR. JRD založené 24. 7.1952 sa rozpadlo, znovazaložené r. 1959 a v r. 1973 pripojené k JRD Plavnica. Po r. 1945 bol v obci zavedený telefón /1952/, elektrická sieť /1955 /, verejné osvetlenie /1955/, autobusová doprava /1962/ a postavené nové rodinné domy /50 v období 1956-1964/, kultúrny dom a budova MNV /1963/, materská škola /1974/, športový štadión /1978/ a budova Jednoty SD /1983/, požiarna zbrojnica /1988/, miestne komunikácie a mosty cez miestny potok, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč - Orlov do prevádzky r. 1966 získala železničné spojenie.

Staré a inojazyčné názvy obce

• r. 1600 Gromos
• r. 1773 Gromos, Gromoss
• r. 1786 Gromosch
• r. 1808 Gromos
• r. 1907 Kormos
• r. 1920 Gromos
• r. 1948 Hromoš, maď. Kormoš

Pamiatky

Hlavný oltár - Ikonostas

• Kostol sv. Lukáša ev. /gréckokat./, postavený r.1895 v historizujúcom slohu, jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou.
• Hlavný oltár s predstavaným neobarokovým dvojetážovým atypickým ikonostasom z r.1919. Maľba na hlavnom oltári od P. Smolku.
• Bočný oltár v historizujúcom renesančno-barokovom slohu s obrazom Krista na Olivovej hore od V. Stenhuru je z r. 1895.